Ako som rezignovala
Štvrtok, o piatej poobede pijem kávu a užívam si už naozaj posledné, už chladné slnečné lúče. Veď slnko na konci októbra a ešte v tomto šialenom roku, je asi taký malý zázrak. V hlave už nemám zoznam všetkých neodovzdaných zadaní, už to má miesto niekde hlboko v podvedomí. Prijala som to. Možno ten prechod je už za mnou. Nah,...



