Och, tie vzťahové eskapády...

Single éra 

"Ty stále nikoho nemáš?" Tejto otázky som sa nikdy nedesila ako moje kamošky, pretože som žila v dlhých vzťahoch, ktoré ma napĺňali a naivne som si vždy myslela, že budú trvať navždy. Už som ale nejaký čas single a keď máte to štvrťstoročie a viac, nejako nenápadne začína táto otázka padať na stretávkach, oslavách a ste postavení do rovnakej pozície, kde konfrontujete nielen tých ľudí s odpoveďou, ale hlavne svoju myseľ. Čo je tak zlé na tom byť single? Áno, spoločnosť sa posúva, už tu nie je taký tlak na potomstvo, ale stále je tu podvedomé pnutie na to "niekoho mať".  Ja som sama pomerne dlho, žila som si v presvedčení, že som šťastná a nejak to zvládam, dokážem ísť sama von na prechádzku si nazbierať gaštany, dokážem samú seba uistiť, že som dosť pekná, múdra, hodnotná,... Tak prečo sa tam v našich mysliach vždy vyskytne tá nepatrná myšlienka, že by nás mal niekto "dopĺňať"? 

Jediná odpoveď, na ktorú som prišla, bola, že asi to musíme prijať a priznať. Musíme priznať, že niekedy v kútiku duše máme ten podvedomý strach, že niekoho by sme chceli, že občas by sme niekoho aj potrebovali - lebo áno, potrebujeme niekoho. Som presvedčená (resp. moje ego), že všetko dokonalo zvládam sama, no aj napriek tomu potrebujem ten svoj maják, svoj stĺp, ktorý tu pre mňa je a viem, že som pre niekoho dôležitá. Lebo to je to, po čom všetci vnútorne prahneme, len to nechceme priznať. A je v poriadku uznať, že máme krásny single život, že sme maximálne spokojní, ale niekedy na malú chvíľu pripustíme, že ve dvou se to táhne lépe...

Vysoké štandardy

ˇÁno, každý sa s tým stretol. "Možno by si nemala mať také vysoké štandardy, našla by si si niekoho rýchlejšie". Myslím, že nie som jediná, ktorá tieto drísty počúva. Prosím, nikdy neustupujte zo svojich očakávaní a štandardov. Možno sa pomýlite a párkrát zakopnete, ale nikdy sa nesnažte pre niekoho zmenšiť, aby ste neočakávali od neho moc. Pretože, nemá nás vzťah posúvať a pomáhať nám stať sa lepšími verziami? A ako môžeme niekoho motivovať, keď sa uňho zmierime s minimom? Možno by som to upravila, špeciálne pre Lauru a Laura-ľudí - neočakávajme všetko hneď. A nechajme si tam menšiu toleranciu, kam sa dá ešte zlepšovať. A verte mi, ten pocit, keď budete s Vaším partnerom zažívať svoje progresy, je jeden z najúžasnejších pocitov, za ktoré stojí riskovať. Aj Pánovi Božskému "Chvíľku" trvalo, kým pochopil, aká je Carrie preňho dôležitá. A potom... Potom ju nosil na rukách a dal by jej celý svet.  

Riskujte 

Ja viem, mne sa to predsa ľahko povie, pretože ja s mojou diagnózou ADHD za 15 minút zabudnem, pretože okolo preletí motýlik. Ale viem, aké to je mať zlomené srdce. Viem, že niektorí ľudia budú v našich srdiečkach mať svoje vyhradené miesto do konca našej existencie. Viem, že niektoré rany nezmiznú ani po rokoch. Ale nestálo to zato? Všetky tie krásne momenty? A keď sme to dokázali cítiť raz, čo tak dvihnúť prdel a otvoriť sa tomu znovu, pretože prečo iné na tomto svete sme? Máme sa predsa učiť, posúvať a CˇÍTIŤ... Nie chodiť po planéte ako zatrpknutí trollovia, ktorí stratili svoju farbu. Tiež som sa sklamala, zničila, zomila som si vlastné srdce, dokonca som pri rozchodoch prišla o svoj ružový svet. Najviac ma trápil strach, že už nikdy nebudem dokázať mať rada. Vyváľajte sa v tom bahne a dovoľte si precítiť smútok. Mňa moji obľúbení barani Katka a Anetka dávali dokopy roky. Za Katkou som cestovala prvýkrát úplne sama, desiatky kilometrov, aby som sa u nej vyplakala (viď foto) a pochopila, že život neni o tej jednej osobe, o tej jednej predstave, o tom jednom nevydarenom scénari. A keď si to odplačete, odkričíte a bolesť prežijete, odložte ju na poličku a choďte ďalej. Nemáchajte sa v tom, ako som sa máchala ja. A verte, nikto veci neanalyzuje a neprežíva tak zbytočne hlboko, ako ja. 

Hľadajte magic

Aby ste zase netvrdili, že nepíšem aj osobné príbehy... Pamätám si úplne presne ako som naňho pozerala a v hlave mi išlo "Toto bude moja ďalšia vzťahová eskapáda. A to stále nemám životné poistenie. Kedy vymyslia poistenie na zlomené srdce? Dúfam, že čo najskôr, pretože toto je môj pán Božský, ktorý o tom ani netuší." Vraj sa zaľúbime pomaly, pomaličky, a zrazu úplne, ako keď človek zaspáva. Obávam sa, že ja som vedela, že chcem byť jeho princezná, už keď sa ma na prvom rande spýtal, čo vlastne chcem. A vtedy som prvýkrát pocítila strach. Vyšla mi slza, ale vtedy ešte netušil aká som citlivá padavka, tak som otočila hlavu a budem si pamätať, ako poznamenal "No jo, niekedy je lepšie len proste byť jen tak v tichu. I to niekedy treba". Oprel si o mňa hlavu a chytil ma za ruku. A ja som vedela, že hoci si to odplačem, chcem do toho ísť. Celá. Utopiť sa v tom, nech to už bude mať hocijaký koniec. A tak som nastúpila na hojdačku v  mene lásky. A všetko robím naplno. Na tisíc percent. Takže jo, to so mnou zažil asi najdlhšiu tichú chvíľu, pretože odvtedy mu kecám v jednom kuse.  Odovzdala som sa nášmu osudu a pustila kontrolu.

Skutočné vystúpenie z komfortnej zóny je pustiť kontrolu a milovať

A nie milovať len konkrétneho človeka, ale milovať život. Život, ktorý je plný farieb, lietajúcich jednorožcov a ružových králičkov (ako by povedal môj obľúbený). Ja viem, neznie to zrovna bezpečne. A hlavne pre všetkých tých úžasných ľudí, ktorí si ale nesú zlomené srdiečka. V skutočnosti ale v tom je to najkrajšie magic. Áno, moje obľúbené slovo. To, keď nepotrebujete byť ľúbený, ale viete, že ste. A viete čo Vám poviem? Zistila som kontroverznú vec - niekedy je lepšie milovať, nie len byť milovaný. Pretože láska, drahí moji, láska je zmysel. Láska Vás dovedie ku všetkým tým šialeným rozhodnutiam, ktoré by ste "triezvy" nikdy neučinili. A ja Vám garantujem, že keď sa naučíte tešiť zo života a milovať ho, vyleziete si na ružový strom, tak budete cítiť naplnenie. Občas si ale dajte chrániče, pretože pády k tomu patria, ale sľubujem, že to bude stáť za to. Uvidíte život z novej perspektívy. Uletíte si a zažijete chvíle, po ktorých sa Vám bude zdať, že keby v tejto chvíli umriete, tak je to v poriadku. Pretože ste zažili to, začo stálo zomrieť... ♡