O tom, ako (ne)zvládam vysokú
Neskutočne som sa tešila na tú novú, šťavnatú, naplnenú, adrenalínovú etapu života. Teda tak som si ju aspoň predstavovala. Plná očakávania študentského života. Ja, ktorá som mimo brigád bola od marca zavretá medzi štyrmi stenami, konečne urobím zmenu. Presuniem sa do iného mesta, medzi iných ľudí a konečne sa mi zmení stereotyp. Hah, toľké predstavy a realita?
Moja rutina sa naozaj zmenila- od základov
Obdivujem každého človeka, ktorý mi napíše, že sa na škole nudí a len si v niektorý deň vyplní zadania na odovzdanie. Neviem, či je to tým, že môj mozog za toho trištvrte roka v karanténe zlenivel a vyšiel z cviku, alebo mojou školou, no ja o takom môžem len snívať. Ale vedela som o tom, bola som pripravená, že vysoká škola je masaker, no nečakala som, že až takýto. Zatiaľ som si nevydýchla a nie, nie je to len o skúškovom. Je to o priebežných zápočtoch, odpovediach, vyhrážkami absenčkou a skúšaní vašej odolnosti na to, keď sa vám šesť profesorov denne snaží dokázať, že na to proste nemáte. Takže moja ruka sa postupne zrastá s myškou a ceruzkou a úroveň mojej motivácie rapídne klesá. Nevravím že všetky, no niektoré školy si dali výzvu, že človeku dokážu, že jesť, spať, sociálne žiť a umývať si vlasy je v skutočnosti zbytočné.
Koľkokrát to zvládneš prerobiť bez mentálneho zrútenia?
Túto otázku si asi začnem dávať pred každým výkresom, pretože sa to stáva najčastejšou situáciou tohto obdobia. No čo vám poviem, je to výzva. V piatom týždni školy si myslím, že získať klasifikovaný zápočet bez nutnosti absolvovať skúšku je ťažšie ako samotná skúška. Konkrétnym prípadom je, keď študuješ dva odbory naraz (architektúru a staviteľstvo) a z toho dôvodu musíš dokázať, že vieš obe zložky - kresliť, aj počítať. Ako hodnotíte Picassa? A Maneta? Na umenie má každý iný vkus, niekedy aj tí profesori, takže výtvarná je ako hudobná, či telesná. Hoci vám sa páči rap a zarecijete nejakú časť básničky pred tabuľou, zatiaľ čo ste mali predviesť obľúbenú pieseň vašej učiteľky na základnej škole, tento prvý pokus o nádejnú kariéru vyjde asi navnivoč. A porovnanie s telesnou? Asi ako keď máte tabuľkovo skočiť do diaľky podľa vašej výšky aspoň dva metre, a keďže ste to nedali, vyjde vám známka tri. Ale pozor, za tú budete na vysokej viac ako vďační. Lebo štvrtý krát to už prerábať ďalších osem hodín naozaj nedáte.
Ale zase, sú tam aj pozitíva
Áno, okrem prekreslených víkendov prišli aj pozitívne zistenia. Ak máte toho tak veľa ako ja, že ste radi, keď si stihnete ráno vypiť kávu, osprchovať sa a najesť posediačky ako človek (a nie za pochodu, lebo ďalšie cvičenie vám začína o päť minút), tak je tu aj dobrá správa. Je to len prechod. Teda, naivne na to verím, že je to len prechod, na ktorý si musíme ako každý zvyknúť. Musíme sa zatnúť a bojovať. Pretože áno, je to boj. Alebo skôr výzva. A vraj je to najkrajšie obdobie života ako každý tvrdí, tak prečo tomu znovu nedať šancu? Verím, že keď odíde korona (áno, nechajte ma prosím v mojej bublinke, že čoskoro je fuč), tak sa stretneme, dobehneme všetky izbovice, chodbovice, krúžkovice a pochopíme aj iný zmysel študentského života, ako počítanie geodézie, písanie psychologických rozborov či judikácií a tréningu pitvania zvierat (naštastie) len cez obrazovku. Keď sa všetci stretneme, spoločne si ponadávame na všetky tie nezmyselné úlohy a bude nám lepšie. Takže, hor sa do boja!
