Dnes som sa s nostalgickou náladou dostala k svojím starým zápiskom z denníku a rozhodla som sa, že sa s jedným dňom s Vami podelím. Možno to práve potrebujete počuť, ak sa vám rúti svet, alebo si chcete upratať v hlave, zorganizovať priority a tak. Prepíšem Vám sem myšlienky 21-ročnej Laury, ktorá milovala život a teraz jej to občas treba pripomenúť. 

9.1.2022

Dnes mám veľmi dobrú náladu, možno tým že je krátko po začiatku Nového roku. Všetci naokolo sú ešte motivovaní rozvíjať seba a tým pádom aj náš svet. Myslím, že tento rok sa ľuďom splnia sny, že bude úspešný a všetci naberieme správny smer. 

Milujem tieto rána, kedy si pri poézii ešte v posteli vypijem kávu a následne sa presuniem do kúpeľne na bublinkový kúpeľ. Rána vraj majú byť produktívne, ale teraz sa snažím o slow- living. Dnes poobede už budem musieť pohnúť s ateliérom, ale nerobím si stres, snažím sa zodpovedne učiť na skúšky a udržiavať disciplínu. Opakujem si, že známky a škola nie sú tak dôležité, ako skvelý pocit zo seba. V niektoré dni to ide ľahko, inokedy znovu zvíťazí moje ego a šikanuje ma, že ak to nebude na 101 percent, tak radšej nech to nerobím vôbec. Zatláčam tieto myšlienky do úzadia a snažím sa myslieť pozitívne. 

Dôležité veci v živote sú aj tak iné. Byť dobrý a láskavý človek. Rozdávať lásku okolo seba, Chrliť pozitívnou energiou a tešiť sa zo života. Prísť do uprataného bytu, kde budú čerstvé kvety vo váze. Harmonické partnerstvo a šťastná rodina. Nič viac od života aj tak nechcem. Len milujúceho partnera a usmiate deti. Vášnivé milovanie a život, ktorý za to stojí. Po neúspechu sa rýchlo dvihnúť a užívať si to dobré. Usmievať sa. Aby raz, keď sa náhodou dožijem trojciferného čísla, som vedela, že ten život stál za to a že sa nepokazil jednou prenesenou skúškou v treťom ročníku. Snívať vo veľkom a naplno cítiť. 

Byť ženou, silnou, no zraniteľnou, racionálnou, no milujúcou, skromnou, no s hojným životom, usmiatou, no neskrývajúcou pocity, láskavou, no neprešľapujúcou svoje hranice. 

O tom je život. O tých okamihoch. O danej chvíli. Mať nadhľad, no prežiť každý moment do hĺbky. Chvíle, na ktoré budem spomínať. Otvoriť sa životu, lebo život si aj tak tvoríme my. A na to nezabúdať.