Môj trištvrte-semestrový update

Každým dňom som na vysokej "zabývaná" viac a viac. Už som si z toho dokonca vytvorila rutinu, o ktorú sa s vami rada podelím, nech vás (de)motivujem. 

Moje krásne študentské dni začínajú väčšinou skoro ráno, aby som pred začatím vyučovania stihla kávu a raňajky. Postúpila som na úroveň, kedy si výživných raňajkách dávam záležať, pretože nikdy neviem, kedy sa k ďalšiemu chodu dostanem. Niekedy je mojím ďalším jedlom dňa naozaj desiata ako u normálneho človeka, no inokedy som rada za neskorý obed o tretej hodine poobede. Človek by si myslel, že keď prebieha online vyučko z domu, jesť si môžeme, kedy sa nám zachce. Hej, človek by si to ... myslel. Realitou však je, že jedlo si vychutnávam buď v stoji nad kuchynskou linkou, zatiaľ čo si robím ďalšiu poobednú kávu, alebo chtiac-nechtiac- mi moju prednášku prerušuje vlastné mľaskanie.

Ale aby som nekecala len o jedle, pretože to (bohužiaľ) ani z ďaleka nie je základ štúdia, prejdem k veci. K tomu, ako sa posadím za čistý a hlavne prázdny stôl, položím pred seba hŕbu výkresov a pustím sa do kreslenia. Ah, zase kecám. Viete, som popravde rada, keď stihnem podklady napchať na jednu kopu a na druhej si nechať len tie, ktoré potrebujem na aktuálny predmet. Veď aj tak budem musieť výkres prerábať, takže zatiaľ to takto provizórne to stačí. A keby aj nestačilo, je už neskoro, pretože práve kótujeme pôdorys v mojom obľúbenom CADe. Takže to, že pravidelné upratovanie, jedenie a umývanie si vlasov každý druhý deň je vlastne zbytočné, som pochopila už po dvoch týždňoch semestra.

Mojou najobľúbenejšou časťou dňa je teraz skončenie školy. Teda pardon, skončenie "onlin-u". Pretože potom mám niekoľko minút na vydýchnutie a... pokračovanie. Medzi moje rutinné úkony v tomto medzičase stíham poliať kvietky, štyrikrát sa nervovo zrútiť, postaviť sa a pripravená sa vrhnúť na zadania. Túto seansu začínam nutnými úlohami, ktoré musím odoslať. A v podstate tým ju aj končím, pretože na moje plánované priebežné učenie sa na skúšky nikdy neostáva čas. 

Pri začiatočnom plánovaní som v diári mala vyčiarknutý každý piatok na pomyselnú regeneráciu, teraz jej toto miesto úplne beztrestne zabrala geodézia, Kompenzujem si to "lajtovými" sobotami, kedy si "len" kreslím. Preto som vďačná za každú voľnú hodinku v dni, kedy bez obviňovania nerobím "nič". 

Už si nerobím dlhé "to-do listy" na každý deň, už automaticky sadnem za stôl a začnem s predmetom, ku ktorému mám v danej chvíli najmenšiu averziu. A na výber mám celkom veľkú paletu- od dejín architektúry, cez geológiu, stavebnú chémiu, až po matematiku, ktorej na vysokej pripadajú čísla už otrepané  a rozhodla sa používať už len písmenká. Zakončiť to môžem kľudne napríklad kreslením, kde mám na výber z ďalších dvoch možností - môžem si vybrať programovanie a kreslenie v počítači alebo predmet kreslenia rukou. A žiaden predmet neostane zanedbaný, zadania mám z každého, takže nemusia na seba žiarliť. 

Chcela som napísať, že večery zakončujem nejakou príjemnou aktivitou ale... nezakončujem. Pretože večery sú pre mňa každým dňom dlhšie noci. Moja záchrana je hudba, ktorú pri kreslení môžem mať permanentne zapnutú, kdežto pri mojich kolegoch budúcich právnikoch, lekároch či iných povolaní, hudba pri učení nemôže byť taká samozrejmosť. To ich celkom ľutujem a zároveň ich obdivujem, lebo mne zatiaľ nezačalo obdobie, kde by som musela čítať predlhé texty a hľadať v nich súvislosti. Mne pošlú, ako som to nazvala, obrázkové leporelo, a mám sa z toho naučiť, čo ako zakresľovať a tiež učiť architektonickému videniu. Texty zatiaľ ignorujem, na čo budem nadávať počas skúškového, takže sa pripravte! Zatiaľ som ale v pohode a vystačím si s obrázkami, som predsa prváčka, tí majú vždy začínať šlabikárom. 

Ak sa mi teda práve pomohlo niekoho (de)motivovať, tak som svoj cieľ splnila. A ak to niekto číta, kto nie je na vysokej (alebo má takú tú "lajtovú" vysokú), tak to preňho možno znie nepredstaviteľne, ale sem by som to napísala asi takto, pre všetkých, ktorí tvrdia, že to preháňam.. Tiež som si myslela, že všetci moji starší kamaráti to zveličujú. Že ak sa budem pravidelne učiť, tak nebudem mať problém. Okrem toho som žila v domnienke, že prednášky sú dobrovoľné, zápočty nie dôležité a základ je prejsť skúškami. Aspoň na mojej a niektorých "prestížnejších" školách to tak naozaj nie je. Tam fungujú tzv. predbežné hodnotenia, bez ktorých človek nemá ani nárok pristúpiť k skúške. Takže nie, neprežívam to príliš, ale rada by som sa udržala na tej škole čo najdlhšie. Tiež som naozaj žila v tom, že všetci naokolo to iba veľmi opisujú ako obrovskú katastrofu. Katastrofa to nie je, ale je to občas masaker. A preto som to chcela priblížiť.
No a ak je tu niekto, kto prežíva to čo ja, tak mu posielam veľa veľa síl a energie a pocit, že sme v tom všetci spolu. A že nemusí sa cítiť ako neschopný blázon, ktorí všetko len moc preháňa. Pretože nepreháňa. V niektorých fázach je to ultra moc náročné, no aj tak sa toho nechceme vzdať. A veruže nevzdáme. A teraz rovno k zadaniam ! :)