Stala som sa školskou bulimičkou...
Všetci to asi poznáte, pretože v dnešnej spoločnosti sa to deje na základnej, strednej aj vysokej škole. Naučíte sa zopár poučiek, nejaké učivo, napcháte si ho aspoň na pár hodín do hlavy, v deň písomky ho "vyvrátite" na papier a počas nasledovných dní úplne zabudnete. Veď načo by ste si to pamätali, keď väčšina vecí, ktoré ste si na pár chvíľ natĺkli do hlavy, sa Vám zdá nezaujímavá a hlavne v bežnom živote nepoužiteľná.
Dlho mi trvalo si uvedomiť, ako to s tým učením skutočne je. Nikdy som sa nad tým nezamýšľala, až teraz, keď mi moji mladší súrodenci položili otázku, že ako sa vlastne majú učiť. Jasné, človek nájde na internete veľa spôsobov, má si robiť kartičky, somárske mostíky, schémy... No aj tak to vždy vedie k tomu istému- sú to len spôsoby memorovania si informácií, aby ich následne "vydávil" na písomkový papier.
Základná , stredná a vysoká škola sa v podstate líšia len v množstve učiva
Na základnej škole (preto sa asi volá základná) je našou úlohou sa okrem čítania, písania a počítania naučiť aj učiť. Áno, učiť. Ja som po príchode na gympel zistila, že zrazu mi už nestačí ráno prehodiť knihy na daný deň podľa rozvrhu. Bola som, popravde, dosť zdesená, lebo som netušila, ako sa vlastne učiť. Prvé mesiace boli hrozné, pretože som vôbec nebola zvyknutá prísť domov, sadnúť si za stôl a pozerať do kníh. Už aj vypracovávanie domácich úloh mi prišlo pridlhé. Postupne sa však náročnosť dvíhala a ja som pochopila, že nemám inú možnosť, iba sa prispôsobiť systému, prekonať sa a začať sa drilovať.
Výhodu majú stredné školy, ktoré majú praktické zameranie
Keďže som ako 15-ročná ani náznakom netušila, čo so svojím životom ďalej, rozhodla som sa pre bilingválny gympel. Čo v praxi znamená, že ak nebudete v štúdiu pokračovať ešte vysokou školou, nemáte v rukách takmer nič. Kdežto ak skončíte strednú odbornú školu, kde je skoro vždy možnosť takzvaného duálneho štúdia (striedanie teórie, teda vyučovania, a praxe, ktorá je veľakrát vykonávaná ako brigádnická činnosť v konkrétnom obore), máte po ukončení minimálne výučný list, vďaka ktorému môžte danú prácu plnohodnotne vykonávať. Aspoň tieto školy sú o niečo lepšie. Samozrejme, nejdem tu zhadzovať gymnáziá, ktoré sú najlepšou vstupnou bránou na vysoké školy, ako sú napríklad medicína, právo alebo architektúra. Teraz len poukazujem na to, že stredné odborné školy sú o niečo praktickejšie, ako čisto teoretická príprava.
Ako teda bojovať proti školskej bulímii?
Na túto otázku nemám úplnú odpoveď, pretože sa ju stále snažím nájsť. No každopádne, potvrdilo sa mi, že človek si viac zapamätá látky z predmetov, ktoré má rád alebo ktoré ho zaujímajú. Niekedy môže byť chyba v učiteľovi, že učivo nevie správne podať. Som ale ochotná bojovať a hľadať cesty proti memorovaniu si faktov, zvlášť v tejto dobe, keď si za pár sekúnd na internete dokážeme vyhľadať akúkoľvek informáciu. Je čas na nový systém, aby sme svoj rozum aj naozaj rozvíjali, nie len si doňho ukladali informácie.
Čo je najväčší spúšťač tejto "choroby"?
Určite nátlak, a najmä ten, ktorý na seba vyvíjame my sami. "Musím sa to do zajtra zvládnuť naučiť, vypijem teraz dve kávy a idem na to," vravia si neraz študenti, ktorí si učenie odkladajú na poslednú chvíľu. Alebo ešte lepšie, memorujeme si veci len pred písomkou alebo skúškou. Tým, že si chceme informácie nasypať instantne do hlavy, miesto priebežného pripravovania sa na hodiny a prednášky, podporujeme nástup tejto "choroby študentov". Náš mozog nestíha toľko faktov spracovať, a ak áno, tak len na istú chvíľu- na dva dni, kým ich vypľujeme na odpoveďoví hárok. Takže, určite by to chcelo zmenu v našom myslení a preprogramovanie si mysle, že sa neučíme pre písomky, skúšky a testy, ale že z tých vecí chceme naozaj niečo vedieť. Viem, že sa to ľahko hovorí, no s touto zmenou k nám príde aj väčšia motivácia a chuť sa učiť.